Porota

Goran Paskaljević sa narodil v roku 1947 v Belehrade. Študoval na slávnej pražskej FAMU. Vytvoril 30 dokumentárnych a 16 celovečerných hraných filmov, ktoré boli uvedené a ocenené na najprestížnejších medzinárodných filmových festivaloch (Cannes, Berlín, Benátky, Toronto, San Sebastian...). V roku 1992 ho rozmáhajúci sa nacionalizmus v Juhoslávii donútil opustiť svoju krajinu. V roku 1998 sa vrátil, aby nakrútil Sud prachu, ktorý získal ceny medzinárodných kritikov (FIPRESCI) na festivale v Benátkach a na udeľovaní Európskych filmových cien. V roku 2001 ho Variety International Film Guide vymenoval za jedného z piatich najlepších režisérov sveta toho roku. Múzeum moderného umenia (MoMA) v New Yorku prinieslo v januári 2008 kompletnú retrospektívu jeho diela. V júli 2010 zorganizoval Britský filmový inštitút BFI Southbank v Londýne podobnú retrospektívu jeho 16 hraných filmov, pričom zároveň vydal anglickú monografiu o jeho diele.
Goran Paskaljević žije striedavo v Belehrade a Paríži, má francúzske aj srbské
občianstvo.

Joanna Lapinska žije vo Varšave. V Poľsku študovala psychológiu a film. Od roku 2002 pôsobí pri Medzinárodnom filmovom festivale T-Mobile Nové horizonty, ktorý je najväčším festivalom filmu v Poľsku. V roku 2003 bola jedným zo zakladajúcich členov Asociácie Nové horizonty, ktorá je hlavným organizátorom festivalu. Odvtedy je členkou jeho správnej rady. Okrem toho je aj umeleckou riaditeľkou festivalu a je zodpovedná za jeho program, oddelenie hostí a sprievodné podujatia. Je riaditeľkou štúdia New Horizons Studio, ktoré počas festivalu organizuje tvorivé dielne pre mladých ľudí. Zároveň je riaditeľkou Poľských dní – nového podujatia organizovaného v rámci festivalu s cieľom prezentovať najnovšie poľské filmy. Joanna Lapinska sa tiež aktívne podieľa na distribučnom programe asociácie. V roku 2009 začala spolupracovať s produkčnou spoločnosťou MUNK Studio, kde pôsobí ako umelecká poradkyňa a je zodpovedná za medzinárodnú stratégiu.

Jiří Mádl sa narodil v roku 1986 v Českých Budějoviciach. Jeho hlavná rola v komédii Karla Janáka Snowboarďáci (2004) ho katapultovala medzi mladé herecké talenty českého filmu. Film získal Českého leva ako divácky najúspešnejší český film roku. Po úspechu tohto filmu vytvoril ďalšie tri komické roly vo filmoch Jak se krotí krokodýli (2005), Rafťáci (2006) a Ro(c)k podvraťáků (2006). S cieľom posunúť sa ďalej od komédií získal rolu vo filme Tomáša Vorla Gympl (2007). Svoju prvú úlohu v angličtine stvárnil v roku 2008 vo filme Bathory od legendárneho slovenského režiséra Juraja Jakubiska. Krátko nato si zahral vo filme Děti noci (2008). Vďaka výkonu v tomto filme sa stal najmladším držiteľom ceny Kryštálový glóbus za Najlepší herecký výkon na MFF Karlovy Vary. K jeho najnovším projektom patrí televízny seriál Borgia (2011, r. Oliver Hirschbiegl) a filmy eŠteBák (2012), Čtyři slunce (2012), Probudím se včera (2012), Všiváci (2013) a Colette (2013). V roku 2011 absolvoval kurz scenáristiky na Filmovej akadémii v New Yorku.

Narodil sa v roku 1948 v Nancy vo Francúzsku. Jean študoval na Univerzite v Nanterre vo Francúzsku a na kalifornskej UCLA v USA. Ako filmový kritik písal pre filmový časopis Cinéma (1979-1988), pre týždenník Révolution (1980-1986) a denník L‘Humanité (od r. 1984). Je autorom knihy o Johnovi Fordovi, knihy o filme Občan Kane a spoluautorom ďalších približne desiatich titulov. Jean Roy pôsobil ako riaditeľ Francúzskej federácie filmových spoločností, generálny sekretár Únie francúzskych filmových kritikov, bol členom Medzinárodnej rady pre film a televíziu (IFTC) pri UNESCO, riaditeľom Týždňa kritiky na MFF v Cannes (19 rokov), členom jeho výberovej komisie (24 rokov), členom rady MFF v Cannes (8 rokov) a členom jeho úradu (4 roky). V súčasnosti je riaditeľom Únie francúzskych filmových žurnalistov, prezidentom FIPRESCI, ako aj členom Európskej filmovej akadémie a Francúzskej filmovej akadémie.

Santhanam Srinivasa sa narodil v roku 1951 v Indii, kde na Filmovom a televíznom inštitúte v Tamil Nadu vyštudoval film. Po krátkom pôsobení vo Filmovom priemysle južnej Indie nastúpil v roku 1975 do indickej verejnoprávnej televízie Doordarshan. Po siedmych rokoch prešiel v roku 1982 do Filmovej divízie Indickej vlády (celosvetovo najväčší producent dokumentov a spravodajstva). Neskôr začal pôsobiť na štátnom Riaditeľstve filmových festivalov (organizovanie Medzinárodného filmového festivalu Indie – IFFI), kde v rokoch 1994 až 2008 pôsobil ako zástupca riaditeľa. Počas tohto obdobia pracoval na všetkých oddelenia Riaditeľstva (organizovanie medzinárodných filmových festivalov, účasť na zahraničných filmových festivaloch so sekciou IFFI Indian Panorama Films, spolupráca na udeľovaní Národných filmových cien a kultúrnych výmenných programoch atď.). V rokoch 2003 až 2007 sa spolupodieľal na selekcii a tvorbe programu pre IFFI ako nezávislý spolupracovník. Po 33 rokoch práce vo verejnom sektore odišiel v roku 2008 do predčasného dôchodku. Pôsobil ako programový riaditeľ na Medzinárodnom filmovom festivale v Bombaji (2008-2011), aj ako tvorca programu a poradca na iných filmových festivaloch (napr. v Puné, Čennaji alebo Bengalúre).

Sean Farnel je kurátor, konzultant a nádejný tvorca. Špecializuje sa na festivaly a digitálne platformy hlavne pre kreatívny dokument. Predtým, ako začal pracovať samostatne, bol programovým riaditeľom najväčšieho severoamerického festivalu, trhu a konferencie dokumentov Hot Docs. Svoju kariéru začal na Medzinárodnom filmovom festivale v Toronte, kde bol členom programového tímu sekcie dokumentov a vzdelávacích programov. Sean absolvoval štúdium filmovej vedy na Concordia University – jednej z najuznávanejších filmových škôl v Kanade. Pri ukončení štúdia získal Cenu Kanadskej filmovej nadácie. Príležitostne publikuje na blogu RippingReality.com.

Limor Pinhasov vyštudovala na Filmovej a televíznej škole Sama Spiegela v Jeruzaleme (1993-1996). Predtým študovala filozofiu umenia a Francúzštinu na Univerzite Paríž-Sorbonne (1992-1993). Je dokumentaristkou, dodnes natočila šesť filmov, vrátane Kvety prázdnin (2001) a Von z lesa (2004), ktoré režírovala spoločne s Yaron Kaftori. Film Von z lesa bol premiérovo uvedený na Berlinale v roku 2004 a na Filmovom festivale v Jeruzaleme získal Cenu za kreativitu. Jej film 4,7 milióna z roku 2005 získal Cenu Umeleckej nadácie v Haife na Medzinárodnom filmovom festivale v Haife. Ďalší film Pracujúca matka (2006) získal ocenenie ako Najlepší dokument na Filmovom festivale v New Jersey. Jej zatiaľ poslednými filmami sú Natočil Izák (2008) a Melissa: matka a ja (2010).

Multimediálny umelec Tomáš Rafa sa narodil v roku 1979 v Žiline. „Býva vo vlaku“, jeho aktivity sú totiž rozpriestranené medzi mestami kde pôsobí, ale hlavne medzi miestami, kde sa niečo deje (protestuje, bojuje za niečo...). Je absolventom Akadémie umení v Banskej Bystrici, kde začínal ako sochár v roku 2004, ale skončil v ateliéri Intermédií a digitálnych umení v roku 2009. Na Akademii Sztuk Pięknych vo Varšave študoval u Prof. Grzegorza Kowalského (2010). Z takzvanej „Kowalnie“ vyšlo mnoho výrazných osobností, ktoré sa zaoberajú kritickým umením (napr. Katarzyna Kozyra, Paweł Althamer, Katarzyna Górna, Artur Żmijewski). V roku 2011 vyhral Cenu Oskára Čepana, taktiež sa stal laureátom Ceny Tatranský tiger. Jeho výstava po návrate z pobytu v newyorskom ISCP s názvom Respect existence or expect resistance! (Rešpektuj existenciu alebo očakávaj rezistenciu!) dostala priestor v Kabinete umenia 20. storočia Slovenskej národnej galérie od 15. júna do 24. júla 2012.

Otto Reiter sa narodil v roku 1957 vo Východnom Berlíne vo vtedajšej NDR. Keď mal tri roky, jeho matka, pôvodom z Viedne, s ním odišla do Rakúska. Tu študoval literatúru, divadelnú vedu a film na Viedenskej Univerzite. Od roku 1985 až do dnes pôsobí ako lokačný manažér, člen programového tímu a moderátor na medzinárodnom filmovom festivale Viennale; od roku 1986 aj ako poradca a moderátor pre Rakúske filmové dni. Je organizátorom a kurátorom Rakúskeho filmového týždňa v Bukurešti, ako aj Iránskeho filmového týždňa vo Viedni. Od roku 1984 publikoval články pre BBC, Screen International, Moving Pictures, Rakúsky rozhlas (Ö1) a všetky štandardné rakúske periodiká, ako napr. Der Standard či Die Presse. Okrem toho moderuje filmové festivaly v Berlíne (Forum), Rotterdame, Sao Paulo, Karlových Varoch, Cottbuse, a pod. Na MFF Bratislava 2007 organizoval retrospektívu Ulricha Seidla. V roku 2008 písal eseje pre trojmesačný letný filmový program Rakúskeho filmového archívu BALKAN FEVER. Bol členom porôt na festivale v Locarne, Sarajeve, Novom Sade, Rio de Janeiro a pod. Zahral si vo filme Richarda Linklatera Pred úsvitom a v Šípkovej Ruženke Dietera Bernera.

Po štúdiu obchodného manažmentu nastúpil Valéry Rosier na filmovú školu v Belgicku (IAD). Jeho absolventský film Yeti sa predstavil na viacerých festivaloch, kde získal niekoľko ocenení. Pracoval aj ako asistent réžie na niekoľkých hraných filmoch. V roku 2008 nakrútil krátky film Good Night (Dobrú noc), ktorý získal mnoho ocenení po celom svete a v roku 2009 bol nominovaný na Európsku filmovú cenu. V roku 2011 dokončil nový krátky film Sundays (Nedele), ktorý získal cenu Discovery Prize počas Týždňa kritikov na Filmovom festivale v Cannes, ako aj množstvo ďalších ocenení (Grand Prix na MFF Bratislava 2011, Grand Prix na ISFU Köln, atď.) Nedávno v severnom Francúzsku dokončil celovečerný dokument Silence Radio (Rádio ticha), a v súčasnosti pracuje na scenári k svojmu prvému celovečernému hranému filmu.

Kate Taylor žije v Londýne, kde v Kancelárii nezávislého filmu pracuje ako distribučná manažérka, zostavuje program viacerých artkín a podieľa sa na distribúcii kultúrnych filmov. Pôsobila aj ako programová riaditeľka audiovizuálneho festivalu Abandon Normal Devices a Festivalu krátkych filmov v Londýne. Ako nezávislá spolupracovníčka bola spolukurátorkou projektu Project: New Cinephilia, ktorý vznikol partnerstvom medzi MUBI a Medzinárodným filmovým festivalom v Edinburgu. Kate je členkou predstavenstva festivalu Birmingham’s Flatpack Festival a píše príspevky pre portály Electric Sheep, The Quietus a Sight & Sound.

Vyštudovala filmovú a divadelnú vedu na VŠMU a kultúrne štúdiá na Karlovej Univerzite v Prahe. Pracovala ako redaktorka v slovenských periodikách (Film a divadlo, Dialóg, Slovenské pohľady) a šéfredaktorka českého mesačníka Slovenské listy. Prednášala filmové predmety na Baltickej škole filmu a médií a Tallinnskej univerzite v Estónsku. Sporadicky pracuje ako filmová kurátorka (retrospektíva Zaostrené na Kazachstan pre MFF Karlovy Vary, tvorba programu pre Filmový klub Asian Study Group v pakistanskom Islamabade a pre Konfuciánske centrum v Estónsku). Spolupracuje ako konzultantka pre viaceré filmové festivaly (MFF Karlovy Vary, MFF Blacknights Estónsko, MFF moslimského filmu, Kazaň, Rusko, MFF Flying Broom, Ankara, Turecko). Je autorkou knihy Filmový zemepis: kontinentálna Čína, Hongkong, Tchajwan a knihy Urdu, parda, burka. Päť rokov v Pakistane. Venuje sa ázijským a východoeurópskym kinematografiám. V súčasnosti pripravuje knihu o iránskom filme. Je členkou slovenského Klubu filmových novinárov.

Julia Khomiakova sa narodila v roku 1963 v Sverdlovsku (dnešný Jekaterinburg). V roku 1986 vyštudovala na VGIK-u filmové dejiny a filmovú vedu. Pracovala pre rôzne distribučné spoločnosti, časopisy a žurnály, napr. pre TEFI Review (šéfredaktorka), Kinoglaz, Premiere, či ELLE (ruské mutácie), ale aj pre Ruskú štátnu TV a pod. Od roku 2001 pracuje pre NIIK (Výskumný ústav filmového umenia) a prekladá z angličtiny a francúzštiny. Je členkou Zväzu filmárov Ruska, ako aj Moskovského zväzu žurnalistov. Bola členkou poroty FIPRESCI na festivaloch v Cottbuse, Istanbule, Ankare, Aténach, Tromsø, Pécsi, Kluži, Fribourgu a Solúni.

O filme začala písať po tom, ako sa venovala štúdiu problémov žien ako režisérok počas štúdií na Univerzite Paríž VIII – Saint Denis, kde získala magisterský titul v odbore Európska kulturológia. Už takmer desať rokov píše pre filmový časopis Positif a od roku 2010 je členkou jeho redakčnej rady. Dominique Martinez sa venuje aj sociálnej žurnalistike pre odborový týždenník La Nouvelle Vie Ouvrière (NVO).

Michala Burcáková sa narodila v roku 1988. Je študentkou magisterského ročníka Filmovej vedy na FTF VŠMU v Bratislave. V roku 2011 absolvovala štúdium MA Professional Writing na University College of Falmouth vo Veľkej Británii so zameraním na písanie non-fiction útvarov a krátkych scenárov. Venuje sa hlavne písaniu o filme.

Peter Morávek sa narodil v roku 1988. Študuje strih na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Ako asistent strihu zatiaľ pracoval na dokumentoch Zamatoví teroristi, Malá Hanoj a na hranom filme Až do mesta Aš, na ktorom spolupracoval i ako strihač. Okrem fotografie sa občasne venuje písaniu haiku a rád chodí na filmové festivaly.

Lucia Žatkuliaková sa narodila v roku 1989 v Bratislave. Po absolvovaní Gymnázia Metodova nastúpila na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského, ktorú ale po roku zanechala kvôli štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení, kde v súčasnosti študuje v bakalárskom ročníku na odbore Grafika a iné médiá. Tento rok absolvovala polročnú študijnú stáž na Designskolen Kolding v Dánsku. Zúčastnila sa na rôznych filmových, či fotografických workshopoch. Venuje sa hlavne voľnej grafike, ilustrácii, animovanej tvorbe a fotografii.

Dubravka Lakić sa narodila v Belehrade. Je filmová kritička a redaktorka denníka Politika. Je členkou výkonnej rady FEDEORA, ako aj členkou EFA a FIPRESCI. Pôsobí aj ako zostavovateľka programu na MFF Cinema City v Novom Sade, je členkou rady Srbského filmového centra a členkou rady festivalu dokumentárnych filmov BELDOC. Je autorkou publikácií Detail – majstri modernej réžie, Monografia srbského režiséra Gorana Paskaljevića, Introducing Youth, spoluautorkou publikácií Cinema City a Fedeora predstavujú: Dorota Kedzierdzavska – poľská filmová scenáristka a režisérka, Cinema City a Fedeora predstavujú: Andreas Dresen – nemecký filmový režisér... Dubravka Lakić je autorkou konceptu Európskeho filmového festivalu Palić, kde dlhé roky pôsobila ako zostavovateľka programu. Bola dlhoročnou členkou rady filmového festivalu FEST v Belehrade. Je známa aj ako autorka špecializovaných TV programov o filmoch KINO KLUB a In Medias Res.

Gidi Orsher je jedným zo zakladajúcich členov FEDEORA a pôsobí v jej rade. Narodil sa v Tel Avive v roku 1950 a študoval film na Telavivskej univerzite. Od konca 70. rokov minulého storočia pracuje pre IDF Radio, najpopulárnejšiu stanicu v Izraeli, kde pôsobí ako filmový kritik, editor a moderátor niekoľkých kultúrnych programov. Od roku 1999 je zároveň šéfredaktorom internetového portálu rádia. Bol filmovým kritikom pre denníky Haaretz a Davar, ako aj časopisu Pnai Plus; dlhé roky písal aj pre médiá Maariv a Hair. V izraelskej TV prezentoval a editoval niekoľko programov o filme a internete. Učí a prednáša o filme, je predsedom Sekcie filmových kritikov Izraelskej asociácie žurnalistov a Sekcie FIPRESCI, ako aj jedným zo zakladajúcich členov Izraelskej filmovej akadémie a členom jej rady.

James Evans je anglicko-kanadský filmový kritik, spisovateľ a vysokoškolský pedagóg. Okrem iného píše pre žurnály Cinema Scope, Electric Sheep Magazine (redaktor sekcie knižných recenzií, mesačná rubrika Cine Lit), Total Film či Little White Lies. Svojimi kapitolami prispel do publikácií Under Fire: One Hundred Years of the War Movie (Pod paľbou: Sto rokov vojnového filmu), The End: an Electric Sheep Anthology (Koniec: Antológia Electric Sheep), World Film: London (Svetový film: Londýn), Jerzy Skolimowski, a Eastern European Cinema (Východoeurópsky film). Bol členom mnohých filmových porôt, naposledy na Medzinárodnom filmovom festivale v Haife. Okrem toho prednáša filmovú vedu na Univerzite v Sussexe a na Univerzite v Brightone vo Veľkej Británii.

Po ukončení doktorandského štúdia o v oblasti vzťahu medzi nemeckým filmom a televíziou sa Martin Blaney presťahoval v roku 1988 do Nemecka. Odvtedy pracoval okrem iného na festivale Berlinale, Filmovom festivale v Mníchove, ako aj viacerých iniciatívach programu Európskej Únie MEDIA. V roku 1990 sa stal korešpondentom britského časopisu Screen International pre Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko. Pravidelne prispieva do publikácií ako German Films Quarterly alebo KINO – German Film. V roku 2000 odišiel zo Screen International a stal sa tlačovým a PR riaditeľom berlínskej produkčnej spoločnosti Road Movies, no v roku 2001 sa do časopisu vrátil. Popri žurnalizme Martin Blaney pôsobil aj ako člen poroty na viacerých medzinárodných filmových festivaloch a moderoval niekoľko diskusných panelov na festivale Berlinale, ako aj počas iných podujatí v Európe.

Blagoja Kunovski je dlhoročný redaktor, filmový kritik a publicista v MRTV (Macedónsky rozhlas a TV). Zároveň je dlhoročným umeleckým riaditeľom a zostavovateľom hlavnej sekcie najstaršieho a celosvetovo uznávaného Medzinárodného filmového festivalu Manaki Brothers (Bitola, Macedónska republika). Kunovski je zakladateľom artového kina Frosina, Festivalu európskeho filmu CINEDAYS pri Kultúrnom centre mládeže, ako aj novovzniknutého medzinárodného festivalu animovaných filmov ANIMAX FEST (všetko Skopje, hlavnom meste Macedónska), kde pôsobí ako zostavovateľ programu a umelecký koordinátor. Kunovski je spoluautorom knihy Dážď – Svetové médiá o filme Milcha Manchevského Pred dažďom. Ako člen Medzinárodnej federácie filmových kritikov FIPRESCI bol členom poroty na viac ako 30 festivaloch po celom svete, okrem iného v Cannes, Benátkach, Berlíne, Štokholme, Viedni, Karlových Varoch, Londýne, San Sebastian a pod. Členom niekoľkých ďalších porôt bol ako člen Federácie filmových kritikov Európy a Stredomoria FEDEORA.

Azize Tan sa narodila v roku 1971 v Istanbule. Na Bosporskej univerzite v Istanbule získala titul Bakalár umenia. Pracuje pre istanbulskú Nadáciu pre kultúru a umenie (IKSV), ktorá od roku 1993 organizuje šesť medzinárodných festivalov (filmu, divadla, hudby, džezu, Bienále výtvarných umení, Bienále dizajnu). Pracovala ako koordinátorka na 5., 6. a 7. bienále v Istanbule a v roku 2003 sa stala zástupkyňou riaditeľa Istanbulského filmového festivalu, neskôr v roku 2006 aj jeho riaditeľkou. Okrem toho už 10 rokov organizuje Istanbulský jesenný filmový týždeň (Filmekimi). Je členkou NETPAC a výberovej poroty festivalu Asia Pacific Screen Awards.