Recenzia: Patti Smith: Sen o živote
Na portrét legendárnej hudobníčky, poetky a večnej rebelantky sa čakalo dlho.
Celovečerný film Stevena Sebringa, nazvaný podľa Pattinho albumu z roku 1988 Dream of Life, má našťastie viac ako len ambície bežného biografického dokumentu. Vlastne dokumentom ani nie je. Skôr by sa dal nazvať odyseou. Počas takmer dvoch hodín odhaľuje pred divákom zložitú, charizmatickú osobnosť všestranne talentovanej umelkyne, ktorú v roku 2007 uviedli do rokenrolovej siene slávy. Sebring sa nevydal tradičnou cestou a urobil dobre. Aj za cenu, že bude za mnohovrstevnú asociatívnu koláž kritizovaný.
Film Dream of Life vznikal neuveriteľných 11 rokov, počas ktorých Sebring sledoval Patti Smith na jej cestách po celom svete, koncertných turné a v súkromí. Výslednú koláž tak tvoria záznamy zachytené na rôzne materiály, čo pridáva štruktúre filmu na zaujímavosti. Nie je chronologicky zostaveným obrazom Pattinej kariéry a života, analytickým hodnotením jej tvorby. Smith tu nie je iba atraktívnym objektom pred kamerou. Film je intímnou výpoveďou o človeku. Patti Smith sa tu definuje sama, nie prostredníctvom iných. Rozpráva o hudbe, poézii, albumoch, inšpiráciách, priateľoch, rodine, knihách, miestach, deťoch, muzikantoch, básnikoch, spisovateľoch, o svojich detských šatách, artefaktoch, popole svojho mŕtveho muža. O všetkom, čo tvorilo a utváralo jej umelecký aj privátny život. O banalitách, hodnotách, ktoré sú pre ňu dôležité, politike, umení, umení a znova umení. Je to prúd asociácií, ktoré na seba nadväzujú a vytvárajú hypnotický meditatívny prúd. Smith recituje básne, číta obľúbené pasáže z kníh autorov, ktorí ju inšpirovali a vzdáva im tak svoj hold, navštevuje miesta kde žili, plače, kričí, smeje sa, maľuje, pospevuje si, brnká na gitare, fotografuje. A spomína. Sú to útržky spomienok na udalosti, ľudí a veci, ktoré sa vynárajú z minulosti. Zdanlivo nesúrodé, ale s pevnou vnútornou logikou, hermeticky uzavreté, vyžadujúce pozorného poslucháča. Uprostred izby plnej rôznych vecí, v zákulisí, na ceste. Na jednej strane Patti Smith v súkromí ako nežná žena a na druhej divoká Patti Smith na scéne. Dve takmer schizofrenické polohy tvoria osobnosť plnú výbušnej energie a napätia.
Impresionistická koláž vyskladaná z reportážnych epizód a štylizovaných pasáží vedie diváka cez dejiny moderného umenia a rokenrolu prostredníctvom života a myšlienok ženy stojacej uprostred diania. Je to komplexný portrét, ktorý určite nestačí vidieť iba raz. To množstvo myšlienok, odkazov a asociácií, ktoré prúdia bez prestávky počas takmer dvoch hodín, nedovoľuje uvedomiť si všetky súvislosti hneď na prvý krát. Niekomu môže film pripadať takmer až chaotický, ale je to iba zdanie. Pri pozornom sledovaní veci zapadnú do seba s presnosťou na milimeter. Predsa však niektoré diely skladačky chýbajú. Vo filme je až trestuhodne málo záznamov z koncertov. Režisér dal prednosť výpovedi, čo je dobre, ale občas na úkor elektrizujúcej koncertnej atmosféry.
Stevenovi Sebringovi sa podarilo zachytiť podstatu Patti Smith. Nič viac a nič menej.
Mariana Jaremková