MOŽNOSTI SÚ LEPŠIE AKO KEDYKOĽVEK PREDTÝM / Rozhovor so Simonom Perrym, členom poroty hraných filmov

Simon Perry je producent nezávislých filmov ako 1984 od Michaela Radforda, či The Playboys od Gilliesa MacKinnona. Neskôr stál na čele viacerých fondov podporujúcich kinematografiu. Na MFF Bratislava je členom poroty hraných filmov.

Akým spôsobom o (budúcom) filme rozmýšľa filmový producent? V čom sa toto uvažovanie líši od uvažovania porotcu na festivale?

Filmy pozerám ako obyčajný divák. Nemyslím, že by som ako producent filmy sledoval nejakým iným spôsobom. Možno v prípade, ak niečo nefunguje – vtedy začínam rozmýšľať, prečo tomu tak je. Vtedy sa zrejme správam ako profesionál. No ak všetko funguje, reagujem, ako keby mi niekto rozprával príbeh. Samozrejme, všímam si hercov, prácu režiséra, ale väčšinou až spätne.

Ste producentom asi 30 rokov. Ako sa systém produkcie zmenil?

Je zložitejší, pretože je ťažšie zohnať peniaze. Trh s nezávislým filmom je menší, obecenstvo je menšie, zároveň sa však, z  dôvodu, ktorému nie celkom rozumiem, vyrába viac filmov. Máme teda viac filmov pre menšie publikum. Na druhej strane, každý rok vznikne istý počet dobrých filmov. Nie som teda úplný pesimista, aj keď je každý rok o niečo ťažší. A sme viac závislí na dotáciách, z trhu prichádza stále menej peňazí. Film sa dostáva do pozície divadla alebo opery, nemôže prežiť bez podpory.

Rokmi ste začali produkovať menej a stali ste sa skôr človekom v exekutívnej pozícii. Prečo?

Produkovanie filmov vo Veľkej Británii nie je jednoduchý spôsob, ako si zarobiť na živobytie. Urobil som nejaké filmy, ale po desiatich rokoch som nemal žiaden skutočný biznis. Požiadali ma, aby som spravoval fond. Myslel som si, že by bolo skvelé namiesto zháňania peňazí peniaze mať a dávať ich iným ľuďom. Ak máte peniaze, filmy môžu vznikať. Viac ma to uspokojuje a stimuluje.

Dnes je množstvo talent campusov a pitching fór. Vedia filmárom skutočne pomôcť?

Závidím dnešným producentom, pretože keď som v 80. rokoch začínal ja, neboli žiadne tréningové kurzy, žiadne trhy s projektmi a žiadne pitching fóra. Jedinou možnosťou učiť sa bolo nakrúcať filmy. To som aj robil. Iba desať rokov potom prišla Európska komisia s programom Media. Odrazu sme mali európsky fond pre tréningy a rôzne druhy networkingu. Dnešní producenti majú veľké šťastie, možnosti sú lepšie ako kedykoľvek predtým. Otázne je, či týchto akcií nie je veľa. Pravdepodobne áno. Ale máme veľa filmov a tak je veľa akcií. Ak je veľa filmov, potom je aj dobrých filmov viac.

Jeden film ste i sám režíroval. Prečo iba jeden?

Režírovaním som prišiel na to, že nie som režisér. Uvedomil som si, že mám bližšie k produkcii, že na produkciu mám viac predpokladov, že takto by som mohol urobiť viac práce a byť zainteresovaný vo viacerých filmoch. A to sa i potvrdilo. Som spojený s viac ako 200 filmami. To by nebolo možné, ak by som bol režisér.

Tomáš Hudák