NAJDÔLEŽITEJŠIA BOLA POLITIKA, NO INAK JE TO SAMÁ AKCIA A DOBRODRUŽSTVO / Rozhovor so Sergejom Lavrentevom, zostavovateľom sekcie Červené westerny

Sergej Lavrentev je ruský filmový kritik. Spolu s Ľudmilou Cvikovou prišiel s nápadom na sekciu Červené westerny, ktorú neskôr zrealizovali pre MFF Rotterdam, MFF Göteborg, Crossing Europe v Linzi, Era New Horizons vo Wroclawi a MFF Bratislava.

Sekcia Červené westerny je projektom viacerých festivalov. Premiéru mali v Rotterdame. Ako projekt vznikol?

Je to dlhý a pekný príbeh. Začalo sa to v roku 2000 v slovinskom meste Portorož. Stretli sme sa s Ľudmilou Cvikovou a naším srbským priateľom Mirom Vuckovičom a rozprávali sme sa o našich projektoch. V tom čase som práve dokončil malú knižku o Clintovi Eastwoodovi a Miro sa začal rozpamätávať na svoje pocity pri sledovaní Limonádového Joa a filmov Gojka Mitića a prišli sme s nápadom na projekt Červených westernov. Oslovili sme Filmmuseum v Amsterdame, či by o projekt nemali záujem, ale odmietli a my sme na to zabudli.

Začal som písať knihu o Červených westernoch a v roku 2002 som na festivale v Soči urobil retrospektívu s názvom Western pod červenou zástavou. V roku 2005 som knihu dokončil, no vydaná bola až v 2009. Na začiatku roku 2010 som ju predstavil Ľudmile a ona navrhla, že by sme program mohli urobiť spolu. Ponúkla ho MFF Rotterdam. Im sa nápad veľmi páčil a tak sme začali program vytvárať.

Bolo to veľmi komplikované – najmä získať kópie. Práva na filmy zo Sovietskeho Zväzu sa rozdelili podľa toho, ktoré štúdio film nakrútilo. Samozrejme, niektoré z nich dnes už neexistujú a nikto nevie, kto vlastní práva. To bola nočná mora. Nakoniec sa nám podarilo zostaviť program - v Rotterdame mal 25 titulov. Úspech bol obrovský a ľudia z Filmmusea si hovorili: Prečo sme boli takí hlúpi? Prečo sme tento program nechceli pred desiatimi rokmi?

Prečo Červené westerny vôbec vznikali? Prečo sa začali vo východnej Európe nakrúcať westerny?

Ako sa píše v brožúre rotterdamskej retrospektívy, tieto westerny boli „komunistická odpoveď na americký western“. Propaganda označovala western za kontrarevolučný žáner: Oslavuj bieleho kolonialistu, zabi biedneho indiána. Avšak žáner bol extrémne populárny a ľudia chceli tieto filmy pozerať. Tak sa rozhodli nakrúcať svoje vlastné westerny so správnym komunistickým obsahom. Najdôležitejšia teda bola politika. No režiséri robili tieto filmy taktiež radi, pretože sú plné akcie a dobrodružstva.

Ako boli v tom čase nazývané?

Nikto ich v Sovietskom Zväze nenazýval westernmi, slovo western bol takmer zakázané. Nazývali sa heroickými dobrodružnými filmami.

Aký je rozdiel  medzi červenými westernmi a americkými westernmi?

Keď som dostával túto otázku v Rotterdame alebo Göteborgu, odpovedal som jednoducho: v klasických amerických westernoch sú bieli dobrí a červení zlí a v červených westernoch sú dobrí červení a bieli sú zlí.

V 60. a 70. rokoch, keď boli červené westerny na vrchole, na západe taktiež vznikali filmy, ktoré revidovali pohľad na históriu, osídľovanie, pionierstvo atď. Je medzi týmito filmami nejaký súvis? Ovplyvňovali sa navzájom?

Nemyslím si. Rozprával som sa, napríklad, s jedným kritikom (už som zabudol jeho meno), ktorý v tom čase pracoval pre New York Times a keď som mu hovoril o červených westernoch, bol dosť prekvapený: „Červené westerny, čo to je?“ Povedal som mu, že takýchto filmov sú tucty a on odpovedal: „Nikdy som o nich nepočul“.

Tomáš Hudák