DIVOKÝ VÝCHOD / filmy zo sekcie Červené westerny

Zaujímavá sekcia s názvom Červené westerny sa objavila v programe tohtoročného Medzinárodného filmového festivalu v Bratislave. Čo si pod týmto názvom ľudia predstavia? Prvé, čo by identifikovali je určite slovo western. Typ amerického dobrodružného filmu odohrávajúceho sa počas kolonizácie západu (west), poprípade pri jeho obrane pred zloduchmi. Pred očami sa nám vynára kôň, kovboj, indiáni, salóny, kurtizány, pištole a pálenka. Ale ako si vysvetliť ten farebný prívlastok?

 Napoviem, že je v tom kúsok politiky. Červené westerny totiž vznikali v bývalom Sovietskom bloku ako prostriedok boja v studenej vojne na poli populárnej zábavy. Rovnako ako v Amerike využívali tento žáner hlavne kvôli jeho obľúbenosti. Prvú skupinu easternov predstavujú filmy využívajúce presne rovnaké konvencie ako tradičný western, t.j. tie, ktoré sa vám vybavili v úvode, no témy a príbehy sa líšia. Takto to funguje aj v prípadoch troch filmov uvedených na festivale tento rok – Limonádový Joe, Náčelník Veľký had a Umelkyňa, doláre a Transylvánci. Odohrávajú sa na divokom západe, majú jednoduchý príbeh, energiu a vtip.

LIMONÁDOVÝ JOE    
Rež./Dir.:  Oldrich Lipsky, Československo, 1964
Nášho kovboja oblečeného v hrdinsky bielej, propagujúceho nealkoholický nápoj Kolaloka pozná u nás hádam každý. Odvážny, neporaziteľný, dokonalý Joe neochvejne bojuje za presadenie abstinencie v čom sa mu pokúša zabrániť Hógofógo. Oldřich Lipský (režisér) sa na základe úspechu divadelnej hry rozhodol využiť prvky konskej opery aj vo filme a tým vznikol muzikálový western. K obľúbenosti prispela aj čistá forma (kulisy, kostýmy a pod.), do ktorej "vyliali" celkom inovatívny a zábavný príbeh. S navodzovaním nálady pekne spolupracuje striedanie farieb záberov (pocta nemej ére filmu). Skladaním westernových prvkov a ich jemným parodovaním vytvoril autor príjemné a veselé dielo.

NÁČELNÍK VEĽKÝ HAD
Rež./Dir.: Richard Groschopp, GDR, 1967
Náčelník Veľký had je taktiež typickým charakterom, tentoraz indiána. Východný blok takto útočil na americkú históriu a ich kruté vyvražďovanie. Heroizoval pôvodných obyvateľov, ich čistotu a spätosť s prírodou. Francúzi a Angličania poštvali proti sebe dva indiánske kmene, aby bojovali o územia namiesto nich. Vnímali ich len ako prostriedok, ako niečo málo hodnotné (vidíme to napríklad v scéne, kde sa hádajú o cenu skalpu). Naopak indiáni sú rozumní a napriek tomu, že sa nechali sprvoti obalamutiť kolonizátormi, nakoniec vytriezvejú a pochopia, že jedine ak sa spoja majú šancu poraziť biele tváre. Filmové prostriedky sú použité v rámci konvencií dobrodružného filmu. Jednoduchý príbeh je vystavaný s prislúchajúcim napätím a stupňovaním deja. Charaktery sú presne vykreslené ako kladné a záporné.  Adaptácia diela Lovec jeleňov možno nie je ničím nová (svojou myšlienkou a posolstvom), ale precíznym plnením zaužívaných foriem sa z nej stal úprimný film.

UMELKYŇA, DOLÁRE A TRANSYLVÁNCI
Rež./Dir.: Mircea Veroiu, Rumunsko, 1979
Tretí film odohrávajúci sa v Amerike, Umelkyňa, doláre a Transylvánci, je založený na príbehu bratov-prisťahovalcov z Európy, ktorí sa chcú vrátiť domov do Rumunska a počas cesty zažívajú rôzne dobrodružstvá. Film je súčasťou trilógie a stal sa veľmi obľúbeným v domovskej krajine, nielen kvôli obsadeniu, ale aj téme emigrácie v tej dobe veľmi aktuálnej. Popri typických znakoch westernu autor zapája aj vplyvy domácej kinematografie ako napríklad upokojovanie etnických konfliktov, clivota za domovom, zlý vplyv náboženských presvedčení a pod. Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vyvíjajúce sa vzťahy medzi postavami a kladie menší dôraz na energickosť typickú pre tento žáner. Štylizuje tak film do špecifickej atmosféry v snahe priblížiť sa domácemu publiku.
    
Druhou skupinou easternov sú filmy založené na nedávnych historicko-politických kontextoch bývalého sovietskeho bloku. Hoci vychádzajú z koncepcie westernu a preberajú jeho určité charakteristiky ako napríklad typ odvážne bojujúceho hrdinu, boj dobra a zla, dynamiku deja, ich cieľom je vzbudzovanie národného povedomia za pomoci vytvárania naivných motívov, neuvidíme tu kovbojov ani indiánov, salóny ani pištole v pravom slova zmysle, ale vybudovanie dramatického napätia na základe búrlivých udalostí komunistických dejín.  Z filmov uvedených na festivale sem zaraďujeme Biele slnko púšte a Cudzí medzi svojimi.

BIELE SLNKO PÚŠTE
Rež./Dir.: Vladimir Motyl, USSR, 1969    
Prvý spomenutý film je jeden z najobľúbenejších ruských filmov vôbec. Tento dnes už kultový film by sa dal považovať za reprezentanta easternov. Režisér bol pri svojej tvorbe ovplyvnený americkými filmami ako Prepadnutie (Stagecoach, r. J. Ford) a Na pravé poludnie (High Noon, r. F. Zinnemann) a "polial" toto inšpiratívne podhubie  dobrodružnými ruskými ľudovými povesťami. Vytvoril rovnováhu medzi vtipom a vážnosťou, medzi realitou a snom. Dej sa odohráva v Ázii, kde sa hlavný hrdina Suchov vracia po boji v občianskej vojne domov za svojou milou. Cestu mu však skomplikujú neočakávané udalosti, keď narazí na skupinku rebelov a opustený hárem, ktorý sa rozhodne veľkoryso ochrániť. Hrdinstvo a odvaha jedného muža je dodnes pre ruských mužov vzorom a dokonca sa tento film stal talizmanom pre ruských kozmonautov, ktorí ho pozerajú pred každým odletom do vesmíru.  

CUDZÍ MEDZI SVOJÍMI
Rež./Dir.: Nikita Mikhalkov, USSR, 1974
Cudzí medzi svojími sa odohráva po ruskej občianskej vojne. Člen červenej armády sa pokúša na vlastnú päsť nájsť a získať späť zlato ukradnuté bielou armádou. Film pripomína americký Butch Cassidy and Sundance Kid (napríklad už aj úvodnou piesňou).  Hrdinský príbeh o záchrane vyhladovaného obyvateľstva, vlaky, prestrelky, hrdinovia a zloduchovia a k tomu dlhé zábery tak typické pre ruskú kinematografiu, sprevádzané ľúbeznou hudbou. Režisér mieša rôzne dobrodružné žánre a vytvára tak zaujímavý rébus, ktorý sa každý divák snaží vyriešiť.
    
V našich zemepisných šírkach sovietsky film nie je ničím exotickým. Snáď len pre generáciu do 30 rokov, pre ktorú by táto sekcia mohla byť pozoruhodná, niečím nová, vtipná,  a teda verím, že na ňu budú reagovať podobne ako v Rotterdame (kde bola po prvýkrát uvedená tento rok) a prinesie neobyčajný úspech. V prípade staršej generácie, ktorá je s filmami už oboznámená dúfam, že dôjde k melanchólii a spomienkam a prídu si pozrieť easterny do klimatizovaných kinosál.    

Natália Kucirková
(študentka Katedry audiovizuálnych štúdií)