ODVRÁTENÁ STRÁNKA SPÁNKU / recenzia

Rež.: Rebecca Daly , Holandsko , 2011 (CE)

Arlene sa zobudí uprostred lesa. Na zemi vedľa nej leží mŕtve dievča. Postaví sa, odkráča domov, operie si špinavé šaty a, akoby sa nič nestalo, odíde do práce. Bola to len nočná mora alebo skutočnosť?

Arlene žije v malom írskom mestečku, každý deň vykonáva rutinnú prácu za strojom v továrni, vracia sa do prázdneho bytu a so strachom zo spánku čaká na nasledujúce ráno. Od malička totiž trpí námesačnosťou a jej nedobrovoľné nočné výlety sa začínajú opakovať čoraz častejšie. Občas sa prebudí na neznámom mieste, inokedy zase doma. Modriny a odreniny či od dverí odtiahnutý nábytok sú vždy dôkazom márnej snahy týmto únikom zabrániť. Arlene tak žije dva životy. Denný stereotyp života v malom meste v obmedzenej komunite ľudí, kde každý každého pozná, sa strieda s tajnými nočnými dobrodružstvami. Ich priebeh však zostáva tajomstvom nielen pre hlavnú postavu. Až kým sa jedného dňa tieto dva svety nestretnú. Vražda mladého dievčaťa, tajomný nočný svet Arlene, nevyjasnená smrť jej matky – ako tieto udalosti spolu súvisia?

Sen je odrazom nášho podvedomia. Premietajú sa v ňom naše predstavy, v spánku prežívame konkrétne pocity a deje. To všetko je po prebudení zahalené do neurčitej hmly, z ktorej sa občas jasnejšie vynárajú niektoré súvislosti. Tieto príbehy mysle sa odohrávajú v rovine psychického vnímania. Arlene svoje sny fyzicky prežíva, zostávajú však zahalené rovnakou hmlou. Vo filme nevidíme čo počas noci skutočne zažije, tak ako to nevie ani ona sama. Aký je v tom potom rozdiel? Aká je hranica medzi snom a skutočnosťou, medzi príbehmi nášho vedomia a podvedomia? Nemajú rovnocenný vplyv na náš život?

Režisérka veľmi citlivo narába s vyjadrovacími prostriedkami aby ani na chvíľu neskĺzla k popisnosti. Dokonale tak vytvára a udržiava atmosféru, necháva nás v neistote v akej tápe aj hlavná hrdinka a zároveň nám veľmi opatrne poskytuje určité indície, čím udržuje našu pozornosť. Oko kamery a teda aj oko diváka je neustále upriamené na Arlene. Uhoľ pohľadu často vytvára dojem tretej osoby – tajného pozorovateľa či prenasledovateľa, čím dokresľuje atmosféru neustáleho strachu, v ktorom sa zmieta hlavná postava. Strachu pred nepoznaným svetom. Kto všetko je jeho súčasťou? Aj keď sa autorka pohybuje v tematike sna a skutočnosti, nenájdeme tu žiadne snové pasáže, nedostávame sa za hranicu vedomého prežívania postavy.

Prvý celovečerný film írskej režisérky Rebeccy Daly bol po májovom uvedení na festivale v Cannes prijatý kritikou veľmi kladne, najmä vďaka zmyslu pre kompozíciu obrazu a skvelému vedeniu hercov. A aj keď, ako píše Todd Brown – „ide o typ filmu, ktorý bude zápasiť o záujem publika, vďaka svojmu odmietnutiu prispôsobiť sa určitému žánru či zvyšovať tempo“ – je to jednoznačne pozoruhodný a sľubný debut talentovanej autorky.

Zuzana Točíková

(študentka Katedry audiovizuálnych štúdií)