FILMOVÉ FESTIVALY MI UMOŽŇUJÚ OBJAVOVAŤ SKVOSTY / Rozhovor s Johnom Bernsteinom, členom poroty hraných filmov

John Bernstein je scenárista, dramatik a profesor filmu na Bostonskej univerzite, no pôsobil taktiež v Mníchove, Kodani, či Tallinne. Za svoje hry a scenáre získal viacero ocenení. Je členom poroty hraných filmov na MFF Bratislava, kde o svojej tvorbe bude hovoriť na dvoch prednáškach – na VŠMU v Bratislave a na Akadémii umení v Banskej Bystrici.

Ste spisovateľom, no taktiež univerzitným profesorom. Ako sa tieto dve profesie navzájom ovplyvňujú?

Scenárista a režisér Cameron Crowe je známy tým, že sa „v utajení“ vrátil na gymnázium, predstieral, že je študentom a napísal o tom článok do časopisu Rolling Stone, z ktorého vznikol zábavný film Bitka na Ridgemont High (Fast Times at Ridgemont High). Živé a originálne dialógy napísal na základe toho, čo počul v škole. Ja sa cítim rovnako. To, že som na univerzite, mi umožňuje byť v neustálom kontakte s mladými ľuďmi, ktorí mi láskavo dovoľujú sledovať ich meniaci sa jazyk, kultúru, záujmy, návyky, svet atď. Ako inak o nich môžeme presvedčivo písať?

Vediete kurzy písania. Je možné „naučiť“ sa písať?

Nemôžete učiť „talent“, no môžete naučiť „remeslo“. Nemôžete vedieť, ako niečo urobiť, skôr, než to urobíte. Práve počas „robenia“ pochopíme princípy. Šikovný scenárista si zoberie k srdcu radu Augusta Renoira: „Najprv sa nauč byť remeselníkom. To ti nezabráni byť géniom...“

Ste profesorom filmu na Fakulte komunikácie. Chápete film ako prostriedok komunikácie medzi autorom a obecenstvom?

Musím povedať, že v prvom rade neodporúčam byť „auteurom“, musíme byť „univerzalistami“. Je v poriadku a dobré učiť „auteurstvo“ na hodinách filmovej teórie (čo často aj robím), no byť „auteurom“ je fatálny nedostatok, ak sa bavíme o filmovom rozprávaní. Komunikácia tak trochu rozbíja tradičnú opozíciu medzi formou a obsahom. Aj keď sa nakoniec stanú jednou a neoddeliteľnou entitou, komunikácia nám pomáha chápať ich oddelene a jasne vidieť štruktúru diela.

Píšete taktiež divadelné hry. V porovnaní so scenármi, v čom je proces tvorby rozdielny?

Všetci vieme, že akcia v scenári závisí od vizuálnej stránky, zatiaľ čo v hre od dialógu. Ale asi by som mal povedať, že písanie hry je „viac osobné“. Ako dramatik máte kontrolu nad textom vy a nikto ho nemôže zmeniť bez vášho súhlasu. Scenár je vždy iba náčrt, návrh, ktorý bude meniť – niekto iný.

Aká je dnes, podľa vás, úloha filmových festivalov?

Vo svete, kde dominujú neoriginálne, prešliapané filmy, sú filmové festivaly akousi poslednou baštou proti zdrvujúcej, prázdnej komercii. Rád navštevujem filmové festivaly, pretože mi umožňujú objavovať skvosty, najmä medzinárodné, ktoré by inak neboli dostupné americkému publiku.

Tomáš Hudák